brušká prstov
zatlačili víčka
do očí už nedosiahneš diaľ
za obzorom uškripnutá smyčka
svojej biede som sa rozosmial

 

ticho leží štíhle
telo prázdne
k srdcu chradne rozochvený cit
neľúb kameň, krásne oči hladné
nedokážeš slovom osviežiť

 

zlatý dážďik
klišé každej jari
vonia láskou z priznávania hliny
zvláštna krása, keď sa smrti darí
priznávam, to ja som niekto iný ..

 

multi :