súmrak

súmrak

a ona ho nesie na ramenách

akoby tam nikdy predtým

neumrel

bezbrannosť vtáka

so zvráskaveným okom

padajúca

v úplnosti sebou samou

vkliesnená do svojich údov

telo z tiel

nekonečné vrstvy tela

aj toto je

aj toto

zbiera sa. jej zvláštna hra na

nádychy. vzduch

prúdi

sladne

trasie sa

je tam kde

končí

je tmou

rieka

začala  ho milovať

v jeho neprítomnosti

ako zvuk na hladine vody

naplnená až po okraj

jeho prchavosťou

rozprestrený

v rôznych častiach

medzi sebou medzi oboma našimi

smrťami

... jeho hĺbka

... jeho prázdno

iba nádych

hovor mi o svojich snoch

prebral sa

medzi jej  prstami

ako priestor, ktorý

bolí

tých, čo majú príliš málo

smútku

aby vládali byť

sami

mäkký a krásny

v svojej konečnosti

umrel

a potom sa uzdravil

a rozovrel ju

a sal

a on ju sal

ako hnis

zviera s popraskanými

švami