Provozované WEBy:   Totem.cz |  Čítárny |  Český film |  Seaplanet |  Humor/Hry/Flash |  Flash CHAT    Chcete svůj WEB? Napište nám 
Zpět na úvodní stranuISSN 1214-3529
Čtvrtek 19.10.
Michaela
Zde se můžeš přihlásit jméno:
heslo:
nové 

 Všechny rubriky 
  Próza
 > Próza
 > Povídky
 > Fejetony
 > Úvahy
 > Pohádky
 > Životní příběhy
 > Cestopisy, reportáže
 
    

   
 
 Napsat do fóra o>
   
  

Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků.
Vzťahy na pracovisku
Autor: *MALCONTENT* (Občasný) - publikováno 8.5.2006 (20:44:21)

Už som vážne unavený a do mojej únavy mi veselo vyzváňa mobil. Tak čo, ako sa máš? Čo dneska, rozbehneme to? Ja ti neviem, nejak nemám náladu. No tak život žiješ len raz a len raz si mladý, tak aký máš problém? Poď sa zabaviť. Jo, jo to omieľaš stále tak dojdem, večer v bare, čau. Fúúúúh ale sa mi nechce, ale čo už aj baviť sa musí a keď už tak vo veľkom štýle, navešiam na seba nejaké tie reťaze, vylejem hektolitre voňavky, kúsok púdru nezaškodí a vyrážam...

Sedím si vo svojom bavoráku a len tak prechádzam po dialnici, dáke čaje už vyčkávajú na zákazku, zastavím sa pri jednej, neunúvam sa ani stiahnuť tmavé sklá, len otváram dvere, keď kočky zbadali to moje super fáro hneď sa natlačili dnu dve. Á šéfko, čo robíte kontrolu? Ani nie, myslíš že keď som pasák tak nemám chuť si vrznúť? Okej tak čo, zvládnete dve, kedykoľvek ale teraz mám chuť na jednu, okej tak ja zostanem a tá druhá nech ide. Počkať, skor by som povedal že naopak, tá je tu nová že? Áno. Tak si ju preklepnem, maj sa.

Zostal som sám s nováčikom, s tými to býva najlepšie, cítiš sa pri nich ako dajaký geroj. Na pokraji vozovky v lesíku zastavujem auto, pomali ju začínam zaúčať a cítim ako sa chveje, to je krásne. Je tak jemná a krehká, takúto som šľapku ešte nezažil. Ani jednej som sa nepýtal na meno, obzvlášť keď som ich poznal z pohovorov, táto mala pohovor s kamošom čo mi predtým volal. Ako sa voláš? chcem prelomiť ľady. Ja, moje meno je Estel. Teší ma, ja som Slavo. Odkial si, koľko máš rokov, ako si trávila život, prečo robíš toto... Otázkami som ju len tak zahrnul, sám sebe som sa čudoval, a zachvíľu som zistil, že ma zaujíma viac a viac a to sa nemá robiť, vzťahy na pracovisku nezvyknu končiť dobre. No ja som už nemohol zastaviť tie city, všetko mi o sebe porozprávala aj to že nemá z čoho žiť a podobné kraviny, osudy miliónov dievčat, ako keby popolušky stretli princa, ale prečo práve ja? Doteraz som sa bezstarostne preháňal vo svojom bavoráku a bum je to tu, láska jak bič.

Vysádzam ju pred hotelom kde všetky kočky končia, dávam jej prísľub že toto nebude musieť robiť. Pekne mi podakuje a s úprimnosťou mi dá vedieť nech sa s ňou neobťažujem, a ani s klamaním, že dobre vie čo takéto dievčatá akým je ona pre takých chlapov akým je on znamenajú. Tieto slová sa ma nepriamo dotkli. Nasadni, prespíš u mňa. A čo moje veci? Pre ne si dojdeš zajtra. Všetky šľapky pred hotelom to videli, aj pár takých ktorím som nevenoval takú pozornosť akú by chceli, práve takú akú venujem jej.

Už sme u mňa, je dosť uťahaná, tak ju nechávam vyspať sa. Spí ako anjel, nič krajšie som nevidel, zlomila moje vnútro, srdce, dušu, myseľ všetko zo mňa patrí jej, dostala ma svojou nevinnosťou.

Už je ráno, stále sa pozerám ako spí, nemožem sa vynadívať. Už sa prebúdza, raňajky mú pripravené a prvé čo urobí keď otvorí oči je, že upustí slzu, malú slzičku štastia. Aj ja som štastný, že dokážem niekoho urobiť štastným. Prihovorím sa jej a vysvetľujem jej náš dnešný rozvrh, po raňajkách návšteva múzea, potom obed v reštaurácii, po obede prechádzka, večer kino. Pekne sa na mňa usmieva.

Už odbehol celí deň, je už večer, kino bolo fajn. idem ju vyhodiť pred hotel nech si vezme svoje veci, je to ako z rozprávky, cítim čo som ešte nikdy necítil, napĺňa ma uspokojením. Zvoní mi telefón. Ahoj tak ako, prečo si večer nedošiel? Ale niečo mi do toho prišlo. Čo také to mohlo byť?, to je jedno. Potrebujem aby si okamžite prišiel, jedna šľapka nechce šľapať. Tak nech nešľape. No vieš neni to až tak ľahké má u nás nejaké prachy, dosť veľký obnos. U nás? No vieš požičal som jej a, no, no však vieš. hej viem, tak si to vybav sám a prachy mi vraátiš. Tak ti neprídeš? Nie, vybav si to sám.

Celí rozhovor počúvala, cítil som sa veľmi trápne, v jej očiach som videl iskru ktorá znamenala: Vždy budem len šľapka, nič viac. Chcel som jej to vyhovoriť, ale ona ma uistila že to nevadí, dala mi pusu a povedala, nech si to idem kľidne vybaviť, a nech ju prídem vyzdvihnúť, keď to vybavím. Súhlasil som. Vystúpila a ani zďaleka by ma nenapadlo že ju vidím naposledy, naposledy živú...

Všetko som vybavil. Došiel som po ňu, všade bolo plno fízlov, bál som sa vojsť dnu aby ma nezatkli, veď ja to tu riadim, ale estel neprichádzala, tak som vošiel dnu, veď nemusia vedieť že ja som ich pasák. Boli všade, šlapiek nikde, všetky už boli na záchytke, len jedna tam ležala na konci schodov, bola to Estel. Bola úplne tuhá, najtuhšia z tuhých, ani som nestihol vypustiť slzu keď mi ruky zvieral pár želiezok. Tak poď moj milí, chládok už čaká, škerila sa na mňa policajtka.

Tento deň som stratil všetko čo som mal, aj to malé začinajúce štastie čo nestihlo vyklíčiť.



Přidat vlastní poznámku a hodnocení k příspěvku
Autor má zájem o hlubší kritiku svého příspěvku
<jméno   e-mail>

Kontrolní otázka proti SPAMu: Kolik je čtyři + šest ? 

  
  Napsat autorovi: *MALCONTENT* (Občasný)  
   


Copyright © 1999-2003 WEB2U.cz, Doslovné ani částečně upravené přebírání příspěvků a informací z tohoto serveru není povoleno bez předchozího písemného svolení vydavatele.

Design by Váš WEB

Addictive Zone Orbital Defender Game
free web hit counter