|
| Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
 |
|  |
prešľapuješ z nohy na nohu
znovu sa v tebe menia adresy
ktoré na listy nikdy nedoručíš
a z výkladov sa postupne stávajú brlohy
kam ukladáš svoj pohľad na zimný spánok
prešľapuješ z nohy na nohu
a z ulíc vyvierajú postavy
ktorým sa vlasy občas točia ako schodiská
len ty sa stále bojíš stúpať k nim až do tvárí
bojíš sa že sa podkneš
a už neuvidíš cestu späť do vlastného vnútra
z ulíc vyvierajú postavy
možno raz ju stretneš uprostred prúdu
pristúpiš k jej pulzujúcim obrysom
nahmatáš im tepnu a všade naookolo zacítiš tlkot farieb
zatiaľ čo ona sa ti pomaličky začne vpíjať do krokov
a v tom pochopíš
že už nikdy nepoblúdiš
na rázcestí medzi sebou a svojim tieňom
len ju stretnúť
a ľudia konečne prestanú byť iba zastávkami
pred ktorými čakáš na posledný spoj
|
|
|
