Pozri sa na mňa. Čím ti pripomínam človeka?

Sám sebe som jama, ktorá sa zo zvyku aj oblieka.

Pozri sa na mňa bližšie. Z nejakého dôvodu málo hovorím

a čoraz viac píšem. Zo slov nevidím vytekať vodu, ale krv.

Neznášam padnuté závory.

Pozri sa na mňa. Myslíš si, že som človek.

Môžeš byť priama. Si jediná čakáreň v ktorej nechcem návlek.

Hlavou mi prelietajú myšlienky. Nikdy neviem kde sa zabodnú.

V blate, až niekde nad členky. V textoch o tebe som našiel slobodu.

Nemám rád padnutú závoru.

Pozri sa na mňa. Čím ti pripomínam človeka?

Zostala si tu sama. Odhodlaná hustú horu presekať.

Bojím sa len o teba. Ja tmu dôverne poznám.

Kde sa dostaneš bez svetla?

Stále odhodlaná sa presekať k svetlu.

Jediná rozhodnutá hovoriť k slnku, ak lúče doraziť odmietnu.

Len sa na mňa pozri. Myslíš, že som človek.

Keď tma vo mne lozí. Si jediný človek, v ktorom som našiel odpoveď.

Bojím sa len o teba. Ja ani len netuším, koľko môže trvať proces v ktorom

sa samovoľne deň a noc oddelia. Dovtedy ťa vídam chodiť ku mne s ohňom.

Si jediná, ktorá tuší odpoveď.