Provozované WEBy:   Totem.cz |  Čítárny |  Český film |  Seaplanet |  Humor/Hry/Flash |  Flash CHAT    Chcete svůj WEB? Napište nám 
Zpět na úvodní stranuISSN 1214-3529
Neděle 17.2.
Miloslava
Zde se můžeš přihlásit jméno:
heslo:
nové 

 Všechny rubriky 
  Poezie
 > Poezie
 > Klasické verše
 > Básnické slovo
 > Všehochuť
 > Teorie poezie
 
    

   
 
 Napsat do fóra o>
   
  

Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků.
<předchozí ve sbírce Včelín z kolekce Včelín
Autor: žaža (Stálý) - publikováno 8.2. (23:35:33)

 




                                Včelín

___________________________________________________________________________________________

Ľudia

sa stretávajú na miestach kam chodia

Aj keď nie všade svieti slnko

aj tak si tam vyhrievajú svoju dušu,  lebo všetko je časť sveta a svet je krásny...

V ten deň, na takomto mieste

nazvime to Včelín                      

bola aj ona Šťastie a on Tiež tam bol

Šťastie mala v hlave obrovskú kyticu pivoniek

v ruke knihy. Listovala v nich s takou nežnosťou

až mala z toho v očiach lúku

na ktorej ponúkala to, čo v tých knihách videla.

On, Tiež, mal v hlave modré nebo, ktoré bolo otvorené pre každého

ale zároveň čakal iba na Šťastie

A všade okolo  bola taká zvláštna atmosféra

neustály pulzujúci priestor pre príchody a odchody

osud, ktorý je už už na dosah

ale príde ďalší dojem a pocity sa zopakujú...

                      --                            

Šťastie bola unesená  jeho nebom

On bol nedočkavý za jej lúkou

Tvorili sa z toho šťavnaté slová

ktoré im tiekla po brade až sa olizovali.

Slová sú ako peľ,  keď splnia svoju úlohu  jednoducho sa stratia

alebo ich rozfúka vietor

Ona Šťastie, si ich práve preto uskladňovala do takých komôrok.

Bála sa,  že raz bude po nich a nové už nebudú patriť im.

Či to robil Tiež to neviem...

Komôrka 1 bola tá najúžasnejšia

Hýrila farbami, voňala slnkom - slová v nej boli úplne čerstvé práve zrodené, šteklili, hriali, zostávalo po nich pohladenie

Komôrka 2 chutila vínom. Opíjala, hovorila piate cez deviate ale nič omamnejšie neexistovalo

Komory  sa rýchlo napĺňali

ona, Šťastie sa ku nim stále vracala kúpala sa v nich, omamovala sa

Potom boli ešte komory 3,4 možno aj niečo navyše ale neboli dôležité

„Načo také slová“ -vravela  

„Nemajú hodnotu ľudskej podstaty ... a trhajú srdce“

Čiže bolo to veľkolepé

 

                 

                   ----

 Ale

v časoch keď už neviedli dlhé rozhovory

iba mysleli a mlčali

osve sa hrali s vidličkami a pohármi

to je jedno v ktorej časti domu

im bolo do plaču

nepochopili ani sami

prečo sa na to pozerajú z pohľadu mizantropa

 

...ale aj to bolo  umenie

 

 

 

 

 

 

 



Poznámky k tomuto příspěvku
IAN HEROICKY (Stálý) - 9.2. > Ako hovoril môj dobrý kamarát včelár (bohužiaľ železné žihadlo mu bolo osudové) - "Med je tým lepší, čím viac žihadiel stojí včelára." A ja dodám, že to platí o všetkom.
Text ma správnu konzistenciu, vôňa je omamná, chuť horských lúk je nepopierateľná, farba núti premýšľať a tak je to správne.
Pekný text...
Body: 5
Doporučil 
<reagovat 
 žaža (Stálý) - 9.2. > IAN HEROICKY> ...cením si tvoj pohľad, veľmi a ďakujem
<reagovat 
čtenář Ja - 9.2. > Je to uplne krasne cele... cítiť snahu o väzbu slov asi na pravdu:), úprimné... ľúúbi sa mi to najviac zo všeho tvojho.. diki.
<reagovat 
 žaža (Stálý) - 10.2. > čtenář> ja ďakujem :)
<reagovat 
zochrova (Stálý) - 11.2. > zajímavé
Body: 5
<reagovat 
  Zrušit obrázky    Zrušit větvení  

Přidat vlastní poznámku a hodnocení k příspěvku
<jméno   e-mail>

Kontrolní otázka proti SPAMu: Kolik je čtyři + jedna ? 

  
  Napsat autorovi (Stálý)  
 
 
1 2 4 (5)
 

 


Copyright © 1999-2003 WEB2U.cz, Doslovné ani částečně upravené přebírání příspěvků a informací z tohoto serveru není povoleno bez předchozího písemného svolení vydavatele.

Design by Váš WEB

Addictive Zone Orbital Defender Game
free web hit counter